SFZ – Keď je futbal v kurze aj cez Vianoce, v témach sa nestratili ani manželky a mamy

Vianoce u Goljanovcov, zľava: Adam hráč Sparty Praha a reprezentant Slovenska v mládežníckych kategóriách, Tibor asistentnt trénera pri 21-ke, Miriam a dcéra Emília.

BRATISLAVA (SFZ) – To, že futbal je svetový fenomén, je známa vec. Túto pravdu potvrdzuje neustály nárast jeho nadšencov a na chuť mu prichádza čoraz viac žien. Aj u nás máme mnoho manželiek či mám, ktoré sa pre úspech na ihriskách svojich manželov a synov obetovali, prispôsobovali sa ich náročnému harmonogramu, ale v konečnom dôsledku si môžu povedať – stálo to za to! Rodiny sa v uplynulých dňoch stretli počas Vianoc, rozoberali sa rôzne témy, ale aké boli najkrajšie sviatky vo futbalových rodinách? Nahliadnuť za oponu nás pustila Miriam Goljanová, Zuzana Lavrinčíková a Erika Nemčíková, ktorých manželia sú bývalí hráči a synovia sa živia futbalom a sú reprezentantmi Slovenska.

Miriam Goljanová: Manželka má predsa vždy pravdu

Váš syn Adam je hráčom Sparty Praha, reprezentoval Slovensko v kategórii do 21 rokov a váš manžel Tibor je asistentom trénera pri sokolíkoch. Boli počas Vianoc doma počuť aj iné ako futbalové témy?
„Samozrejme, futbal bola ústredná téma, ale počas vianočných sviatkov šla táto téma do úzadia, lebo počas roka je toho až-až. Majstrovstvá sveta boli u nás zavŕšením futbalového roka (úsmev).“

Futbal je vždy viac populárny aj medzi ženami. Viete sa zapojiť do debát aj vy? 
„Počas života s Tiborom určite už viac rozumiem futbalu ako niektorí muži (úsmev). Viem sa zapojiť do debaty. Často je aj môj manžel prekvapený, aký mám prehľad. Sem tam máme aj odlišné názory, ale manželka má predsa vždy pravdu (úsmev).“

Prípadne prepadli ste jeho čaru vy alebo dcéra Emília?
„Pozeráme spoločne futbal, aj teraz svetový šampionát. Tibor chodí s Emíliou na Žilinu, lebo má tam dcéra niektorých favoritov (úsmev). Ja sledujem väčšinou Adama v Sparte, ako sa mu darí.“

To, že vaši chlapi doma majú šikovné nohy, o tom niet pochýb. Idú im rovnako dobre ruky pri domácich prácach, balení darčekov, alebo pri varení?
„Môj manžel nemá problém s domácimi prácami. Vie variť a darčeky balí väčšinou on.“

Kde ste privítali Nový rok?
„Silvester sme strávili spoločne v novom dome v Ovčiarsku, do ktorého sme sa nedávno presťahovali.“

Zuzana Lavrinčíková: Samuel sa už narodil s loptou a kopačkami a skôr behal ako chodil 

Váš syn Samuel je hráč Trenčína, reprezentant Slovenska a manžel Peter bývalý futbalista. Mali počas Vianoc u vás priestor na debaty aj iné ako futbalové rozhovory?
„Nie len počas Vianoc, ale počas celého roka sa u nás preberá množstvo rôznych tém, či už ohľadom spoločenského a politického diania, tak i kultúry a športu. Prevažujú rodinné, pracovné ako aj školské témy, keďže Samuel okrem hrania futbalu v Trenčíne študuje aj v treťom ročníku na Univerzite Komenského v Bratislave. Z oblasti športu určite dominuje futbal, ale na programe dňa je i tenis, hokej, lyžovanie. Je pravda, že ak by výber televízneho programu mal naznačiť tú najviac preferovanú tému rozhovorov, tak prirodzene futbal hrá prím a na druhom mieste je tenis. Čo však musím dodať je, že každá debata, bez ohľadu na tému, býva veľmi vášnivá a takmer vždy je opradená aj humorom.“

To, že vaši chlapi doma majú šikovné nohy, o tom niet pochýb. Idú im rovnako dobre ruky pri domácich prácach, balení darčekov, alebo pri varení?
„No tak tu už až toľko chvály nepustím do éteru. Ak mám byť úprimná, domácnosť a varenie je skôr na mne ako na mojich mužoch, ale paradoxne práve Samuel bol odchodom do Trenčína pritlačený k múru a práve on sa musel najviac priučiť samostatnosti aj v tejto oblasti. Pamätám si presne na Vianoce 2020 pred prvým odchodom do Trenčína, ako som ho narýchlo zaúčala uvariť si ľahké mäsité aj bezmäsité jedlá a tiež prílohy ako zemiaky, ryžu, cestoviny tak, aby to bolo aj jedlé (úsmev). V tomto období prepukla naplno pandémia, a tak zabezpečiť si večer po tréningu teplé jedlo vo vlastnej réžii bolo nevyhnutnosťou. Rovnako tak aj upratovanie bytu je už na jeho pleciach, alebo jeho priateľky. No a keď sa vráti domov, vždy mi prinesie plné tašky prádla na pranie. A doma si potom už užíva obľúbený „mama hotel“. Na druhej strane musím povedať, že všetci traja majú moje koníčky dôsledne zmapované, a keď vytiahnem päty z domu, prekvapivo sa vedia postarať o seba sami.

Aj Lavrinčíkovci si spravili spoločnú vianočnú fotografiu, sprava: Samuel, otec Peter, mama Zuzana a brat Peter.

Športovci musia dodržiavať životosprávu. Museli ste si dávať nejaký pozor pri varení a pečení vianočného menu vy, aby Samuel nedostal na tanier niečo, čo by nemal?
„Tu asi prekvapím, ale v našej rodine sa je úplne všetko. Máme asi šťastie, ale nikto z nás nie je alergik a tak nikdy nebol dôvod na špeciálnu stravu. A práve pestrosť stravy zabezpečuje aj vyváženosť vo všetkých smeroch. Stravujeme sa prevažne doma, a ja dbám od útleho detstva na to, aby sa stravovali všetci členovia rodiny pravidelne. A čo sa zloženia týka jeme mäso všetkých druhov, vrátane rýb, nechýbajú však ani bezmäsité jedlá, tiež rôzne prílohy, strukoviny a veľa zeleniny. No a ovocie a koláče musia byť tiež. Na Vianoce je nápor na jedlo určite väčší ako zvyčajne a myslím si osobne, že tak to aj má byť. Dôležité je, aby sme sa  zbytočne neprejedali, menej je určite viac, ale prečo aspoň neochutnať v malých množstvách rôzne dobroty? Menu máme tradičné, rybací vývar so zeleninou a haluškami z ikier, vyprážaného kapra so zemiakmi na masle, oblátky s medom a cesnakom a tiež tradičné mnou pečené vianočné koláče. Z nich ide na dračku najviac vianočný štedrák. A čo je podstatné, aj počas Vianoc sa u nás športuje. Manžel so synmi majú pravidelne na Štedrý deň spoločný futbalový tréning, vždy sa k nim radi pridajú futbaloví súputníci a priatelia ešte z čias dorastu v ŠK Slovan Bratislava Dávid Strelec i s otcom Milanom, Kubo Lieskovský a ja už len celý Štedrý večer počúvam ako sa doťahujú, kto z nich aké futbalové kúsky druhým predviedol.“

Väčšinou dávajú hráčom rady ich otcovia – futbalisti. Dali ste nejaké futbalové rady Samuelovi aj vy?
„Tým, že som futbal nikdy nehrala, tak som, čo sa týka futbalových rád, skôr striedma. Málokedy som do toho hovorila manželovi, o to menej synovi. Toto je najmä manželova parketa. To ale neznamená, že by som po odohratom zápase Sama nepochválila, nepovzbudila, alebo naopak niečo neskritizovala. Fanúšikovia a podporovatelia sme spolu s manželom a starším synom Petrom verní, nevynecháme žiadny Samov zápas, či už osobne alebo cez on-line stream. Rovnako tak si nenecháme ujsť aj reprezentačné zápasy a ak máme priestor v práci, radi vycestujeme aj do zahraničia. Rada spomínam na našu cestu na Madeiru na jar v roku 2018, keď hral Samuel za repre do 17 rokov. Nedávno sme vycestovali a podporovali ho priamo na štadióne za dvadsaťjednotku v zápase proti Ukrajine najskôr v Žiline a aj počas odvety v poľskom meste Bielsko Biala. Verím, že podobné príležitostí budeme mať aj pri reprezentačnom áčku.
Ak dávam nejaké rady Samuelovi, tak sa týkajú najmä školy a predovšetkým sa snažíme byť príkladom obom synom ako sa správať v bežnom živote. A ak to čo i len trochu ovplyvnilo Samuelov prejav na ihrisku i mimo neho, tak máme byť právom na čo hrdí. Osobne si myslím, že ak v živote robíme veci, ktoré dávajú zmysel a vnášame do toho srdce a vášeň, musí to vidieť a oceniť aj naše okolie.“

Váš syn Samuel bol v A-tíme Slovenska počas tréningového kempu trénera Calzonu. Čo ste prežívali po tom, ako dostal oficiálnu pozvánku?
„Úprimne som sa tešila, synovi veľmi fandím, tak ako celá rodina, na druhej strane to vnímam aj ako zadosťučinenie vynaloženému úsiliu. Futbal je Samova vášeň. Do hry vkladá srdce, je víťazný typ, veľmi mu záleží na tom, aby každý zápas odohral s maximálnym nasadením a ideálne s víťazným skóre. Veľmi mu záleží na kvalitnej tímovej hre. V príprave a tréningoch nič nepodcení a životosprávu má ukážkovú.  
Ja vždy hovorím, že Samuel sa už narodil s loptou a kopačkami na nohách, skôr behal ako chodil. Od útleho detstva vyrastal na futbalových štadiónoch, či už pri pozorovaní futbalového kumštu a povzbudzovaní otca alebo o päť rokov staršieho brata tiež Petra. Od 5-tich rokov začal Samko pravidelne trénovať futbal vo Venglošovej futbalovej akadémii a dovolím si tvrdiť, že ani raz za tých veľa rokov aj v ďalších kluboch nebolo chvíle, kedy by na futbal zanevrel alebo tréning svojvoľne vynechal.
A teda ak sa vrátim späť k položenej otázke, tak verím, že táto pozvánka bola prvou v poradí a prídu aj ďalšie.“

Erika Nemčíková: Niekedy na Tomáša hučím viac než jeho otec 

Váš syn Tomáš je hráčom Žiliny, reprezentant Slovenska a manžel Anton bývalý hráč. Boli počas Vianoc doma počuť aj iné ako futbalové témy?
„Samozrejme, my sa doma rozprávame aj o iných veciach, než len o futbale. Na Vianoce sme sa skôr bavili o mimofutbalových témach. Najmä si užívali, že sme boli všetci spolu a snažili sa vypustiť futbal z hlavy, pretože ho majú po celom roku plné zuby. Samozrejme, zápasy v televízii si nenechali ujsť.“

To, že vaši chlapi doma majú šikovné nohy, o tom niet pochýb. Idú im rovnako dobre ruky pri domácich prácach, balení darčekov, alebo pri varení?
„Mám doma troch chlapov a musím povedať, že všetci sú zruční či už v domácich prácach, v záhrade alebo vo futbale. Pomôžu so všetkým, čo od nich potrebujeme. Vždy si spravia čas na to, keď je niečo treba porobiť.“

Tomáš Nemčík bol súčasťou decembrového tréningového kempu trénera reprezentácie Calzonu.
autor: Roman Ferstl, zdroj: SFZ

Športovci musia dodržiavať životosprávu. Museli ste si dávať nejaký pozor pri varení a pečení vianočného menu vy, aby Tomáš nedostal na tanier niečo, čo by nemal?
„Nie, počas Vianoc si Tomáš užíva voľno a nerieši diétu. Je to čas, kedy si dopraje po celom roku aj to nezdravšie ale, samozrejme všetko s mierou.“

Väčšinou dávajú hráčom rady ich otcovia – futbalisti. Dali ste nejaké futbalové rady Tomášovi aj vy?
„Niekedy na neho hučím viac než jeho otec/môj manžel (úsmev). Čo by som asi nemala, pretože niekedy to až veľmi preháňam. Ale, bohužiaľ, som len mama.“

Váš syn Tomáš bol v A-tíme Slovenska už počas dvojzápasu v novembri proti Čiernej Hore a Čile a následne aj počas tréningového kempu. Čo ste prežívali po tom, ako dostal oficiálne nominácie?
„Dozvedela som sa to od svojho staršieho syna, ktorý mi poslal fotku nominácie a nechápala som prečo mi to posiela nomináciu A-tímu a až potom som zbadala meno Nemčík, začo som bola veľmi hrdá a šťastná. Následne som to posielala svojmu manželovi, ktorý tiež o ničom nevedel.“

Značky