SFZ – Posledná rozlúčka s Františkom Košičárom: Ďakujeme ti za všetko

BRATISLAVA (SFZ) – Futbal poznal podrobne z každého jedného zákutia. Na hráčskej úrovni hájil farby Dusla Šaľa, Dukly Žilina, Sokola Krakovice. Vedel, čo zahŕňa získať trénerskú licenciu, bol držiteľom „céčka“. Napokon mu učaroval delegátsky chlebíček, od roku 2012 bol predsedom Komisie delegátov Slovenského futbalového zväzu. Toto bola futbalová cesta Františka Košičára, s ktorým sa dnes (v pondelok) na dúbravskom cintoríne v Bratislave rozlúčila najbližšia rodina, priatelia, kolegovia.

„Prekvapil si, nikto tvoj odchod nečakal. Mal si iné plány, ale Pánboh má väčšiu silu. Ďakujeme ti za všetko,“ odznelo v smútočnej reči manželky Katky.

Oblek, zápisník, pero, priateľský, ale aj prísny pohľad, ak to situácia vyžadovala. Takto mohli vidieť fanúšikovia Františka Košičára počas zápasov. Jeho odborné rady a bohaté skúsenosti neraz pomohli mladším kolegom pri riešení zložitých situácií.

Rodák zo Šale naposledy vydýchol v sobotu 11. decembra a posledné zbohom mu prišli dať popri smútiacej rodine aj kolegovia. Z futbalového prostredia to boli generálny sekretár SFZ Peter Palenčík, členovia Výkonného výboru SFZ Juraj Jánošík, Ivan Kozák, ktorý je aj prezidentom ÚLK, Marián Ružbarský, ktorý je zároveň predsedom Komisie rozhodcov SFZ, predseda Komisie II. ligy Miroslav Richtárik, výkonný riaditeľ ÚLK Michal Mertinyák, kolegovia z radov delegátov Jaroslav Švarc, Miroslav Fajčík, Jozef Kovalčík, Štefan Vaľko, Róbert Dadykin, Štefan Korman, vedúci legislatívno-právneho oddelenia SFZ Lukáš Pitek, poradca pre legislatívno-právne otázky SFZ Jaroslav Rybánsky, bývalý generálny sekretár SFZ Jozef Kliment či vedúci sekretár Bratislavského futbalového zväzu Ján Farbula. 

„Z pocitu hlbokého smútku, ktorý je v každom z nás od chvíle, ako sme sa dozvedeli, že s Ferom si to už nebudeme môcť povedať z očí do očí, musíme nájsť vhodné slová tak, ako to bolo pri každej debate s ním. Nechcel počúvať balast, nezaujímali ho prázdne reči, neunúval sa hovoriť tam, kde to nemalo zmysel. Na to bol jeho čas príliš drahý a futbalových tém, ku ktorým sa mal vyjadriť, príliš veľa. Práve s ním diskutovali nielen delegáti, ktorí mu vytvorili najbližšiu futbalovú rodinu a ktorí ho mali za svojho lídra, tútora aj mentora, ale i rozhodcovia, tréneri, hráči, usporiadatelia či novinári, s ktorými sa nespočetnekrát stretal a ktorí s ním riešili problémy, úlohy a starosti. Lebo mu verili,“ prečítal v smútočnom príhovore za futbalovú rodinu Ján Farbula, ktorý na záver dodal: „Feri, nech Ti je zem, plná Tvojich hlbokých stôp, ľahká!“