

Predstavujeme oddelenia a úseky SFZ: komisia rozhodcov SFZ
Aká je hlavná náplň práce komisie rozhodcov SFZ, ktoré sú jej úlohy, čo všetko má v kompetencii?
„Tvoria ju piati členovia a jej záber je široký, keďže pokrývame okrem dvoch najvyšších súťaží na Slovensku aj tretiu ligu, plus prvú ligu staršieho dorastu. Našou prvoradou úlohou je pripraviť rozhodcov na jednotlivé stupne súťaží tak, aby ich zvládli. Ďalšou je práca s mladými talentovanými rozhodcami, aby prešli nižšími súťažami a boli pripravení nahradiť arbitrov v tej najvyššej, profesionálnej. Delegujeme rozhodcov i pozorovateľov na jednotlivé zápasy, aby tie mohli prebehnúť v poriadku. To znamená, aby každý klub mal rovnakú šancu sa v nich presadiť. Musíme pracovať s rozhodcami tak, aby nielen ovládali pravidlá, ale ich vedeli aj uplatňovať. Zároveň, aby hlavní rozhodcovia so svojimi asistentmi fungovali ako tím. A boli akceptovaní nielen futbalovou verejnosťou, ale aj klubmi, ich majiteľmi, trénermi, hráčmi a aby nás akceptovali ako komunitu.“
Ako prebieha v praxi výber rozhodcov na jednotlivé zápasy, čo musíte pri nomináciách zohľadňovať?
„V top skupine máme 15 rozhodcov, plus dvoch v medziskupine, ktorú ideme rozšíriť na troch. Vyberáme z nich rozhodcov na VAR i náhradných rozhodcov – k nim pribúdajú ďalší s licenciou VAR, ktorí rozhodujú v druhej lige. K dispozícii máme 25 asistentov rozhodcov, ktorí sú schopní zvládnuť akékoľvek zápasy. Rozhodcov na jednotlivé zápasy sa snažíme vyberať veľmi citlivo. Musíme brať do úvahy aj to, že keď ide o top zápasy špičkových mužstiev, derby a podobne, nemôžeme ich zveriť neskúsenému rozhodcovi, ktorý má za sebou medzi elitou len málo zápasov. Napríklad keď mal klub v nedávnej minulosti problém s konkrétnym rozhodcom, vyhýbame sa jeho nominovaniu, aby sme už samotnou delegáciou nevyvolali nejakú averziu.“
Platí ešte nepísané pravidlo, že rozhodca nemôže viesť zápas mužstvu z mesta, kde žije? Nie tak dávno ste urobili v prípade bratislavského rozhodcu výnimku. Aký je na to váš názor?
„Áno, išlo o delegovanie Ivana Kružliaka na zápas Dunajskej Stredy so Slovanom Bratislava, ktorý svoju úlohu zvládol excelentne. Naďalej sa však snažíme vyhýbať tomu, aby arbiter rozhodoval zápasy klubu z mesta, v ktorom žije, zvlášť keď ide o kľúčový zápas, ale nie je to dogma. Aj keď Bratislava má istú výhodu v tom, že ide o polmiliónové mesto a anonymita aj vo vzťahu k fanúšikom je oproti menším mestám väčšia. Neviem si však napríklad predstaviť, že by sme Petra Kráľoviča, ktorý je z Trnavy, nominovali na zápas Spartaka, hoci je výborný rozhodca, predsa len jeho anonymita v Trnave je určite menšia ako Ivana Kružliaka v Bratislave.“
Úlohou vašej komisie je pravidelne posudzovať výkony rozhodcov. Môžete nám priblížiť tento proces?
„Vzhľadom na televízne pokrytie zápasov si hneď po každom kole najvyššej súťaže vieme urobiť prehľad o kritických momentoch a na čo sa sústrediť. Skôr než ich začneme hodnotiť, si počkáme na správy od pozorovateľov zápasov, ktoré dostávame po víkendovom kole v utorok a sú pre nás dôležité, z nich vychádzame. V stredu, prípadne vo štvrtok analyzujeme jednotlivé zápasy, respektíve momenty v nich.“
V súčinnosti s disciplinárnou komisiou máte právomoc udeľovať tresty rozhodcom. Prečo sa na rozdiel od funkcionárov, trénerov či hráčov nezverejňuje dĺžka zastavenia činnosti arbitrov?
„Skôr, ako sa vyjadrím k meritu veci v tejto otázke, musím uviesť tú našu právomoc spolu s disciplinárkou na pravú mieru. Disciplinárka má právomoc trestať rozhodcov, pozorovateľov rozhodcov za priestupky, ako je zatajenie skutočnosti, neoznámenie dôležitej informácie atď. Nemôže trestať rozhodcov za pochybenia na hracej ploche. Hodnotenie výkonu rozhodcov je vo výlučnej kompetencii komisie rozhodcov. Teraz k druhej časti otázky. Môj názor na to je taký: Keď tréner nie je spokojný s výkonom hráča, nerieši to na verejnosti, ale v kabíne. Pri hodnotení musíme brať do úvahy aktuálnu formu rozhodcu, na ktorú môže vplývať veľa faktorov, problémy v práci, súkromnom živote, zranenia... Samozrejme, rozhodcovia robia chyby. My si ich zanalyzujeme z rôznych uhlov pohľadu, pátrame po príčinách. Kluby i verejnosť vedia vyčítať z toho, že ak rozhodca nedostane trikrát po sebe nomináciu do „svojej“ súťaže, aký trest dostal. Zverejňovanie trestov by navyše bolo v rozpore s konvenciou UEFA. Ako som však povedal, tréneri si chránia svojich hráčov, verejne ich ,nepopravujú´, a nebudeme to robiť ani my.“
Základným predpokladom fungovania rozhodcu je fyzická pripravenosť, ale nemenej dôležitá je psychická, odolnosť voči stresu a tlaku. Aký dôraz na to kladiete? Musia rozhodcovia absolvovať psychotesty?
„Fyzická pripravenosť je dôležitá. Na mesačnej báze ju hodnotíme kondičným trénerom. Štyrikrát do roka uskutočňujeme testovanie fyzickej výkonnosti. Ak nespĺňajú kritériá, nemôžeme ich nominovať na jednotlivé súťaže. Súčasťou P (profesionálnej)-licencie rozhodcov je i psychologická príprava. Problematike sa venujeme aj na rozhodcovských seminároch, na ktorých prednášajú i psychológovia. Psychotesty nepraktizujeme, nepovažujem ich za potrebné. To, či je niekto odolný voči stresu a tlaku alebo nie, vidíme na hracej ploche.“
Futbal sa za posledné desaťročia zmenil. Vyplývajú z toho aj vyššie nároky na výkon rozhodcu, je pod väčším tlakom?
„Určite je to iné ako pred 20-30 rokmi. Nielenže sa hra zrýchlila, ale keď v tých časoch kamera poskytla jeden uhol pohľadu, dnes, vzhľadom na ich počet, odhalí všetko. Na druhej strane prišiel VAR, ktorý je významnou pomocou pre rozhodcov. Ale tak, ako sa nedá porovnávať futbal spred mnohých desaťročí s dnešným, to isté platí o rozhodovaní. Aj vtedy boli arbitri excelentne pripravení, ale fungovali v iných podmienkach. Mediálny tlak, ambície klubov získavať trofeje, financie, ktoré sa točia vo futbale, sú však násobne väčšie. Ale myslím si, že tak, ako boli rozhodcovia pripravení v minulosti, sú aj teraz.“
Aké atribúty by mal spĺňať dnešný rozhodca a ako sa vaša komisia snaží podporiť mladé rozhodcovské talenty v ich rozvoji?
„Výhodu majú tí, ktorí hrávali futbal. Vnímanie hry je iné už vo chvíli, keď prichádza na hraciu plochu. Nie je to však podmienka. Ako sme už vraveli, fyzická pripravenosť je nevyhnutná. Ak ste z tohto hľadiska pripravený a beháte viac, vidíte viac, ste bližšie k akcii a viete ju lepšie posúdiť. Musia mať naštudované pravidlá a rozhodovať veľa zápasov, skúsenosti sú mimoriadne dôležité. Bohužiaľ, nemôžeme ísť filozofiou ako v prípade hráčov, že tréneri nasadia mladých hráčov na isté úseky zápasov a postupne im pridávajú minúty. My nemôžeme postaviť rozhodcu na jeden polčas. Získavanie skúsenosti riešime tak, že najprv sú ako náhradní rozhodcovia a takto sa zbližujú s konkrétnou súťažou, aby boli na ňu pripravení. Odporúčam každému mladému rozhodcovi, aby mal svojho mentora. Ako komisia máme dva projekty, jeden zameraný na rozvoj a druhý talent – mentor. Prvý zahŕňa 10 rozhodcov či asistentov s veľkým potenciálom stať sa v blízkej budúcnosti ligovými rozhodcami. Pri projekte Talent/mentor sú to rozhodcovia pre 2. či 3. ligu. Spolupráca s mentormi prebieha tak, že im rozhodcovia posielajú svoje analýzy a druhá strana im poskytne na to vlastný pohľad. A je na nich, čo si z toho zoberú pre svoj ďalší rozvoj. Cesta, kým sa stane niekto špičkovým rozhodcom, je dlhá.“
Na jeseň ste iniciovali isté zmeny slovenských rozhodcov na listine FIFA. Z akého dôvodu?
„Išlo o tri zmeny – dvoch rozhodcov a jedného asistenta. Neurobili sme to z dôvodu, že by sme neboli spokojní s kvalitou, ale chceli sme dať šancu mladým rozhodcom, o ktorých sme presvedčení, že v budúcnosti môžu niečo dosiahnuť. Ide o rozhodcov Lukáša Dzivjaka a Bálinta Kissa, a asistenta Ákosa Juhosa. Je potešiteľné, že máme dve rozhodkyne v elitnej skupine – Miriamu Bočkovú, tá začne u nás rozhodovať druhú mužskú ligu, a Zuzanu Valentovú, obe rozhodujú aj zápasy ženskej Ligy majstrov. A k nim pribudla Petra Vajdečková. S účinkovaním našich rozhodcov na medzinárodnej scéne na čele s Ivanom Kružliakom, ako aj Filipom Glovom a Michalom Očenášom môžeme byť spokojní, ukazujú svoju kvalitu v európskych pohároch. O kvalite našich rozhodcov svedčí aj fakt, že je záujem zo strany federácií jednotlivých krajín, aby viedli zápasy v ich súťažiach. Takto vycestovala pred týždňom naša rozhodcovská štvorica Ivan Kružliak, Ján Pozor, Branislav Hancko a Michal Očenáš do Spojených arabských emirátov.“
Meno Ivana Kružliaka figuruje na zozname 22 účastníkov rozhodcovského seminára UEFA (31. 3. – 3. 4. 2026 v Zürichu) zameraného smerom k tohtoročným majstrovstvám sveta. Vzhľadom na to, že na MS sa odohrá viac zápasov ako v minulosti, dostane šancu aj viac arbitrov, čo platí aj pre rozhodcov z Európy. Ako vidíte Kružliakove šance „zapískať“ si na šampionáte?
„Nominácia je v kompetencii rozhodcovskej komisie FIFA. Definitívna kvóta pre počet rozhodcov z jednotlivých kontinentov ešte nie je určená. Ivan je na zozname Elite rozhodcov FIFA, konkurencia je však silná, do konečnej nominácie je veľmi ťažké sa dostať. Pre nás by bolo veľkým potešením, ak by sa mu to podarilo. Kvalitatívne i výkonnostné kritériá spĺňa a má našu plnú podporu.“
Pri vašom nástupe do funkcie ste deklarovali ambíciu priviesť do Niké ligy mladých rozhodcov. Ako sa to darí napĺňať?
„Pravidelnejšie začal rozhodovať Matej Choreň (29 rokov), Marián Ruc (32) je tam už o dlhšie, Igor Valent má síce už 38, ale začína nastupovať v Niké lige. Boris Benedik sa chytil v top skupine, Jaroslav Sučka a Filip Malárik z medziskupiny dostali na jeseň šancu v dvoch zápasoch. Nik zo spomenutých ma nesklamal.“
Súčasťou vašej osvetovej práce je napríklad aj to, že na webe SFZ pravidelne zverejňujete stanoviská komisie k sporným momentom, ktoré prinášajú zápasy Niké ligy s poukázaním na správne riešenia.
„Snažíme sa verdikty, ktoré verejnosť vníma rozpoltene, vysvetliť. Aby kluby, hráči, tréneri i diváci vedeli, prečo sa rozhodca takto v danej situácii rozhodol, či bolo rozhodnutie správne alebo nie. Podobnou formou pracujeme aj s rozhodcami, využívajúc aplikáciu, ktorú manažujú talianski rozhodcovia a šíri sa Európou. V rámci toho vyberáme 3-4 momenty a dáme možnosť našim rozhodcom hlasovať, ako by v danej situácii rozhodli. Musia nad tým porozmýšľať a o pár dní od nás dostanú cez aplikáciu informáciu, aký mal byť správny verdikt. Samozrejme, jednotlivé situácie detailne analyzujeme na seminároch. UEFA nám raz za pol roka posiela prostredníctvom RAP (Refereeing Assistance Programme) cca 250 situácií z najrôznejších aspektov hry, ktoré tiež analyzujeme.“
Aký rešpekt majú podľa vás rozhodcovia v súčasnosti na Slovensku a čo treba urobiť pre zvýšenie dôvery v nich a ich kreditu?
„Rešpekt má podľa môjho názoru stúpajúcu tendenciu, zvýšenie kredibility rozhodcov je na dobrej ceste. Vnímam, že až na pár výnimiek začína prebiehať normálna komunikácia medzi trénermi, kapitánmi a rozhodcami. Nové pravidlo o komunikácii medzi rozhodcom a kapitánom tomu prispieva a prospieva. Keď kapitán vie správne komunikovať a sprostredkovať veci spoluhráčom, trénerom, je to plus. Aj fanúšikovia to vnímajú inak, keď vedia kapitáni s rozhodcami normálne rozprávať. Ak nevidia na hracej ploche mobbing, rešpekt rozhodcov sa dvíha. Je dôležité, aby rozhodovali v jednej línii. To vnímajú a vítajú aj fanúšikovia, hráči, tréneri, kluby a ich majitelia. Keď sme začali trestať surovú hru červenou kartou, za 3-4 kolá vymizla. Správnym verdiktom napomáha výrazne aj VAR. Našou úlohou je, aby sme pokračovali v tejto jednotnej línii a potom nás budú rešpektovať.“











