SFZ/Komora pre riešenie sporov – Jaroslav Čollák: Heslo 'odváž sa vedieť' znamená používať vlastný rozum (II. časť)

BRATISLAVA (SFZ) – Včera, v prvej časti rozhovoru s predsedom komory pre riešenie sporov SFZ doc. JUDr.Jaroslaom Čollákom, PhD., bola hlavnou témou existencia a fungovanie tohto orgánu v štruktúre futbalového hnutia. V druhej, záverečnej časti, je téma práce komory v širších súvislostiach a prepojenie na štátnu súdnu štruktúru.

Koľko sporov ročne prerokúva komora SFZ a ako zväz zabezpečí ich vymáhanie?
„Aj vymáhanie rozhodnutí je podstatou rozdielu riešenia sporov v našom zväzovom systéme, a v systéme štátnych súdov. Hoci rozhodnutia komory nie sú exekučné tituly, exekútorov nepotrebujeme. Odborná spisba nazýva možnosť vynútenia našich rozhodnutí ako športovo-technickú exekúciu, pretože ak povinný subjekt nesplní povinnosť, judikovanú komorou, ide o disciplinárne previnenie, pričom disciplinárna komisia SFZ má voči takto postupujúcemu subjektu silné prostriedky vymoženia – to cez disciplinárne sankcie. Preto je riešenie sporov v SFZ procesne nezávislé od všeobecných súdov a exekučnej fázy a tlak štátu na povinného nie je potrebný. Od zriadenia komory v prvých rokoch sa počet sporov zvýšil, dnes prerokovávame približne 70-90 sporov ročne.“ 

Zmenilo sa niečo pre hráčov v situácii, že im kluby dlhujú peniaze?
„Zmenilo sa to, že kompetenčný senát povedal, že spory medzi hráčmi a klubmi o odmenu nemajú prerokovávať alternatívne orgány na riešenie sporov, ale súdy. Mám za to, že ak ale členovia zväzu chcú, majú možnosť obrátiť sa buď na zväzové orgány, alebo v zmysle rozhodnutia kompetenčného senátu aj na súdy. Voľba je v aktuálnom stave na nich. Táto situácia síce nerešpektuje zákon o športe a rozsah právomoci alternatívnych orgánov na riešenie sporov, ale kým sa k tomuto stavu zmätku, vytvorenom kompetenčným senátom, nevyjadrí vyššia inštancia, je realita podľa môjho názoru taká, ako uvádzam.“

Uvažuje sa o vzniku nadzväzovej štruktúry, akéhosi jednotného športového súdu?
„O tom, aby spory prerokovával špecializovaný súd, sa uvažovalo hneď pri prijatí zákona o športe. Myšlienka stáleho súdu pre šport ale nebola priechodná. Dnes vieme, že Športový olympijsky a športový výbor uvažuje o zriadení decízneho orgánu, ktorý by dal možnosť rozhodovať spory tým zväzom, ktoré orgány na riešenie sporov zriadené nemajú. Je treba si uvedomiť, hlavne v kontexte existencie hlavného kontrolóra v športe, že neexistencia týchto orgánov na zväzových úrovniach je porušením zákona. Ak by ale takýto orgán vznikol, bola by to pravdepodobne pomoc pre menšie zväzy, ktoré nevedia obsadiť tieto inštancie kvalitnými osobami. Vidím v ňom isté problémy členského vzťahu medzi členmi zväzov a týmto orgánom, ale pri kvalitnej diskusii a dobrom uchopení môžu byť prekonateľné. No treba si uvedomiť, že aj toto riešenie kompetenčný senát prakticky poprel. Futbal takéto nadzväzové riešenie nepotrebuje, SFZ rešpektuje zákon o športe a spory v hnutí dokážeme riešiť v rámci SFZ. Myslím si, že komora SFZ pre riešenie sporov je lídrom alternatívneho riešenia sporov v športe na Slovensku. Treba oceniť vedenie zväzu, že jej zriadením vlastne ešte pred prijatím zákona o športe a neskorším zotrvaním na jej existencii dodržuje dikciu zákona o športe.“ 

Ste v tejto chvíli optimista, že existenciu komory celé hnutie správne chápe?
„Myslím si, že členovia zväzu si uvedomujú jej prínos a dôležitosť, o čom svedčí jej neustále zvyšujúca sa aktivita a počet nápadu sporov. Plošne ale poviem, že „sapere aude,“ teda odváž sa vedieť, je jedno z hesiel osvietenstva, ktoré hovorí o odvahe používať vlastný rozum. Aj v zmysle nami rozoberaného kontextu rozhodnutia kompetenčného senátu a celkového stavu dnešnej spoločnosti sa mi žiada doplniť toto heslo o slovo „sedliacky.“ Pretože nadobúdam pocit, že osobnými ambíciami prinášať vždy niečo „akože“ nové a prevratné veľakrát s cieľom len upútať, si pílime konár, na ktorom všetci spolu ako spoločenstvo stojíme.“