Spoločné stanovisko SFZ a ÚLK k návrhu novely zákona č. 440/2015 Z. z. o športe

BRATISLAVA - SFZ a ÚLK v súvislosti s predloženým poslaneckým návrhom na novelu zákona o športe č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“ alebo „ZoŠ“) zo strany poslancov p. Dušana Tittela a Tibora Jančulu, ktorá by mala zmeniť zákon o športe, poskytujú spoločné stanovisko. Zmena sa má týkať postavenia profesionálneho športovca v kolektívnom športe voči zamestnávateľovi. V súčasnosti sú podľa zákona o športe profesionálni športovci v kolektívnych športoch zamestnancami klubov, čo je presne v súlade s ustálenými princípmi Európskej komisie. Spomínaná novela by podľa navrhovateľov mala profesionálnym športovcom priniesť možnosť výberu či chcú do zmluvného vzťahu s klubom vstúpiť ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), čo by bolo legislatívnym krokom, ktorý je v zásadnom rozpore s princípmi štandardu zamestnaneckých vzťahov profesionálnych športovcov a ich vývojom v Európskej únii.

Na úvod si dovoľujeme podotknúť, že by malo byť prirodzené, aby do legislatívneho procesu k novele zákona o športe mali možnosť vstúpiť všetky zainteresované subjekty, ktorých sa daná novela dotýka. Vzhľadom na to, že predmetný návrh nebol vôbec komunikovaný so zástupcami športovej obce, pričom z hľadiska obsahu ide o mimoriadne závažnú zmenu najzásadnejšieho zákona pre šport, je znepokojúce, že legislatívny proces začal a prebieha bez akejkoľvek diskusie so športovou obcou, bez akejkoľvek diskusie s najväčším národným športovým zväzom, ale aj záujmovými organizáciami klubov a hráčov, ktorých je na Slovensku cca 1100 z čoho viac ako polovica sú futbalisti.

Súčasný status profesionálneho športovca ako zamestnanca považujeme za stav vyhovujúci európskemu štandardu a teda žiadúci, nakoľko výkon kolektívneho športu profesionálnym športovcom spĺňa definičné znaky závislej práce, ktorá sa má v zmysle týchto štandardov vykonávať v postavení zamestnanca aj s poskytnutím primeraného sociálneho zabezpečenia zo strany zamestnávateľa i štátu. Považujeme za potrebné uviesť, že definíciu závislej práce sformulovala už v roku 2006 Medzinárodná organizácia práce ako špecializovaná agentúra OSN vo svojom odporúčaní č. 198/2006 a Slovenská republika ju premietla do svojho právneho poriadku.

Predmetný návrh novely zákona o športe komunikovali zástupcovia SFZ aj so svojou strešnou organizáciou UEFA, ktorá dlhodobo na úrovni expertnej, pracovnej, ale i politickej komunikuje a spolupracuje so zástupcami Európskej únie a osobitne Európskou komisiou pri tvorbe európskeho štandardu zamestnaneckých vzťahov a sociálneho zabezpečenia hráčov profesionálneho futbalu, ktorého princípy, odporúčania a závery sú a majú byť aplikované aj pre ostatné kolektívne športy, v ktorých profesionálny športovec vykonáva šport pre klub ako závislú prácu. UEFA so znepokojením reagovala na navrhnutú novelu zákona o športe, pričom v rámci svojej odpovede zdôraznila skutočnosť, že minimálne štandardy hráčskych zmlúv boli implementovaným štandardom v rámci výstupu z tzv. “EU Social Dialogue” pod hlavičkou Európskej komisie, kde je najzásadnejším princípom vnímanie postavenia hráča ako zamestnanca. 

V súlade s uvedeným bola aktuálna právna úprava zákona o športe, ktorá tento princíp napĺňala, zo strany UEFA vždy pozitívne vnímaná. Ak by bola prijatá novela zákona o športe v navrhovanom znení, UEFA upozornila na tú skutočnosť, že voči SFZ môže byť vedené disciplinárne konanie zo strany UEFA, keďže práve jeden z najzákladnejších princípov postavenia hráča ako zamestnanca by nemusel byť dodržaný.

Navrhovaná novela je aj v zásadnom rozpore s uznesením Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (2006/2130(INI) - časť "Zamestnanosť a sociálne otázky"). Európsky parlament vo svojom uznesení zdôraznil „potrebu účinného vykonávania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby profesionálni hráči mali práva, na ktoré majú nárok, a plnili si povinnosti, ktoré vyplývajú z ich postavenia zamestnancov”.

Zastávame preto názor, že navrhovaná zmena zákona o športe je nekoncepčná, s odklonom od princípov definovaných Európskou komisiou a najmä majúca za následok vznik chaotického právneho stavu v právnych vzťahoch v športe. SFZ aj ÚLK dlhodobo žiadajú, aby sa diskusia v oblasti športu viedla koncepčnejšie a navrhované legislatívne zmeny riešili obsahovo najmä oblasť odvodového zaťaženia športovcov a klubov či financovania športových klubov zo súkromných zdrojov.

Berúc do úvahy všetky dané skutočnosti, nevidíme aktuálne dôvod na akúkoľvek zmenu príslušných ustanovení zákona o športe. Uvedenú legislatívnu iniciatívu považujeme za unáhlenú, nemajúcu žiadne opodstatnenie a žiadame o vecnú diskusiu v rámci celej športovej obce, ktorá by priniesla návrhy riešení ako stimulovať príjmovú časť profesionálnych klubov s cieľom riadne sa postarať o športovcov ako o zamestnancov, a nie návrhy, ktoré znižujú status profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch pod úroveň európskeho štandardu.