TIPOS III. LIGA - Experiment v obrane nevyšiel. Hore som pre tím platnejší, smeje sa kanonier Juhász

RIMAVSKÁ SOBOTA (SFZ) – Keď tréneri pred zápasom varujú svojich hráčov, na koho si majú dávať pozor, jeho meno zaznieva pravidelne. A nie náhodou. Csaba Juhász v prebiehajúcom ročníku TIPOS III. ligy výkonmi dokazuje, prečo má na ruke kapitánsku pásku. Meno ostrieľaného 37-ročného útočníka nechýba medzi elitnými kanoniermi súťaže. Líder Rimavskej Soboty rozvlnil sieť už 16-krát a individuálne prežíva druhý najlepší ročník vo svojej kariére. 

Csaba, vráťme sa k víkendovému zápasu proti Dolnému Kubínu (4:1). Ako by ste ho s krátkym odstupom času zhodnotili?
„Bol to náročný duel. Nastúpili sme proti kvalitnému súperovi, najmä v strede poľa. Vedeli sme však, na čo sa musíme sústrediť. Celý týždeň sme sa zodpovedne pripravovali a doma si nepripúšťali nič iné ako víťazstvo.“

Vám osobne sa dvakrát podarilo strelecky presadiť. Celkovo máte na konte už 16 presných zásahov, čo je veľmi slušné číslo. Z individuálneho pohľadu zatiaľ panuje spokojnosť?
„Určite áno. Pravdupovediac, s toľkými gólmi som ani sám nerátal. Sezónu som začínal na pravom kraji obrany (smiech). Takže ani sa mi nesnívalo, že sa mi bude takto dariť. Momentálne mi to tam padá. Verím, že to vydrží čo najdlhšie.“ 

Ako ste sa vôbec dostali na tento defenzívny post? 
„Cez leto prevzal mužstvo nový tréner, snažil sa obmeniť systém, hrať na troch obrancov. No a mňa skúšal na pravej strane. Celý život som však ofenzívny hráč, či už na krídle, alebo hrote útoku. Z jeho pohľadu šlo skôr o taký experiment. Neskôr si aj on uvedomil, že pre tím som platnejší niekde hore, čo ma teší (smiech). 

Keď sa pozrieme na tabuľku ligových kanonierov, aktuálne vám patrí druhé miesto. Robíte si zálusk na pomyselnú korunu kráľa strelcov? 
„Úprimne, ani to veľmi nesledujem. Samozrejme, za góly som rád a dúfam, že mi strelecká chuť ostane. Ale nechávam to otvorené, nie je to pre mňa prioritou. Cieľom je dostať sa s Rimavskou Sobotou na vyššie priečky tabuľky, pretože určite nepatríme dole.“ 

Z hľadiska histórie vám v tomto smere vyšiel lepšie iba ročník 2015/16, vtedy ste skórovali 26-krát. Trúfate si aspoň vyrovnať túto hranicu? 
„To úplne neviem. No ak si mám stanoviť nejakú métu, nech je to aspoň 20 gólov. Bol by to pre mňa veľmi veľký úspech. Ako som však spomínal, ide najmä o tím, aby sme vyhrávali ako celok.“ 

Zmenili ste niečo v príprave pred štartom súťaže alebo čím to je, že sa vám takto strelecky darí?

„Nesmiem opomenúť mužstvo. Vďaka spoluhráčom sa dostávam do situácií, z ktorých môžem zakončovať. Pred zimnou prípravou som navyše absolvoval individuálny tréningový plán s kondičným trénerom. Bola to moja premiéra, keďže dovtedy som nič podobné nevyužíval. Aj toto mohlo dopomôcť k tomu, že som na tom fyzicky naozaj dobre. Cítim sa byť silný, doľahla na mňa pohoda a padá to tam ako na bežeckom páse.“ 

Ešte sa vráťme k zápasu proti Dolnému Kubínu. Z jedného súboja ste si odniesli tržnú ranu a po stretnutí museli zamieriť do nemocnice. Je všetko v poriadku?„Vyviazol som s niekoľkými stehmi. Vyberať mi ich budú až budúci týždeň. S nejakým obväzom, respektíve bandážou však zápas v Spišskej Novej Vsi chcem odohrať. Nemalo by ma to nejako výraznejšie ovplyvniť.“ 

Rimavskej Sobote sa po zimnej prestávke na domácom ihrisku darí. Tri duely, tri výhry a až 20 vstrelených gólov. Dodávajú takéto kanonády sebavedomie?
„Prirátať k tomu ešte treba víťazstvá. Pohoda v tíme je aktuálne na dobrej úrovni. Vezieme sa na pozitívnej vlne. Dôležité bolo zachytiť úvod jarnej časti. Potrebujeme to preniesť aj na ihriská súperov.“

Viete si to nejako vysvetliť, prečo vám to na pôdach konkurentov nevychádza podľa predstáv? 
„Ťažko povedať. Doterajšie tri jarné zápasy vonku neboli vôbec zlé. Napríklad v Poprade sme celý čas dominovali. Žiaľ, zlyhávali sme vo finálnej fáze. Tri minúty pred koncom prišiel veľmi pekný gól do našej siete, kolega od súpera to trafil fakt výnimočne. Nazval by som to smolou, pretože minimálne na bod sme rozhodne siahali.“ 

Mužstvo cez zimu posilnilo viacero futbalistov, asi najviac spomedzi nich zaujal Ruam Kevin Valentim. Ako zatiaľ hodnotíte prínos nových akvizícií?
„Zahraniční hráči majú svoju kvalitu. Valentim je silový útočník, má famózne fyzické parametre. Keď sa dostane do väčšej príležitosti, takmer každú premení. Takýto typ nám veľmi chýbal. Na hrote sme nemali nikoho, kto by bol takto silný v osobných súbojoch a zakončení. Ale vyzdvihnúť treba tiež ostatné posily, zapadli rýchlo. Chémia a kvalita našej hry sa zvýšila.“

Deväť kôl pred koncom sezóny vám patrí 11. miesto tabuľky. Už ste načrtli, že to nie sú pozície, v ktorých sa chcete pohybovať...
„Presne tak. Nie sme spokojní s aktuálnym umiestnením, takže chceme zbierať body a ísť hore. Rimavská Sobota nepatrí na dno ligy. Našou ambíciou je dostať sa čo najvyššie. Do karát nám nehrá ani fakt, že prichádza reorganizácia. Čo najskôr sa chceme dostať do stabilných vôd, aby sme pre klub zabezpečili tretiu najvyššiu súťaž aj do budúceho roka.“ 

Vy ste súčasťou Rimavskej Soboty už viac ako päť rokov. Uvažovali by ste ešte vôbec v prípade ponuky nejakého iného celku o prestupe? 
„(smiech). Skôr nie. Netreba si klamať, už nie som najmladší. Našťastie, zdravie slúži a kondične som na tom tiež veľmi dobre. Vzhľadom na prácu by som si však netrúfol zahrať vyššiu súťaž, z časového hľadiska je to náročné.“ 

Keď sme si dohadovali tento rozhovor, spomínali ste, že máte veľa povinností. Viete nám prezradiť, čomu sa venujete mimo futbalového života?
„Absolvoval som Technickú univerzitu v Košiciach, konkrétne manažment výroby. Tomuto sektoru sa po štúdiu venujem. Robím na pozícii plant managera v jednej firme, mám na starosti celú prevádzku. Náročné je to nielen časovo, ale aj psychicky.“

Po konci aktívnej hráčskej kariéry už vzhľadom na spomínané okolnosti neplánujete nijako zotrvať pri športe? 
„S futbalom určite chcem pokračovať, no neviem, či ako tréner. Skôr sa vidím v manažmente klubu, ako súčasť vedenia.“