TIPOS III. LIGA – Popradu ide rázom všetko ľahko. Prišiel čas užívať si futbal, velí Šimonovič

POPRAD (SFZ) – Jar priniesla nielen slnko, ale aj formu, vďaka ktorej Poprad opäť vzbudzuje v TIPOS III. lige rešpekt. Futbalisti spod Tatier boli na jeseň len tieňom svojich ambícií. Chyby nahradili energiou a s ňou pribudli aj body. Zásluhu na zlepšených výkonoch nesie aj Patrik Šimonovič. Slová jedného z kapitánov nováčika potvrdzujú, že viditeľný progres nie je iba dielom náhody. 

Patrik, minulý víkend ste zaskočili favorizovanú Sláviu TU Košice (1:0). Ako s odstupom času hodnotíte tento duel? 
„Súper prišiel zrejme v najlepšom možnom zložení, navyše ich doplnili niekoľkí hráči FC Košice z najvyššej súťaže. Prvý polčas bol extrémne náročný, boli silní na lopte, držali nás zamknutých na našej polovici. Postupom času sme sa však do zápasu dostávali. V druhom dejstve sme po štandardnej situácii skórovali. Potom ešte prišlo zopár brejkov, ktoré sme už nevyužili. Za tri body sme nesmierne radi.“ 

Košičania mali pred stretnutím s vami na konte len dve prehry a na čele tabuľky pomerne slušný náskok. Chceli ste sa tohto konkurenta vytiahnuť? 
„Nielen na nich. Už od začiatku jarnej časti ideme do každého jedného zápasu s tým, že nie je čo stratiť. Máme mladé mužstvo a keď nás navyše doplnia hráči z Podbrezovej, má aj svoju kvalitu a tvár. Samozrejme, keďže nás čakal suverénne najlepší tím ligy, bolo to špecifické. Ešte viac nás teší, že sme to zvládli doma, pred našimi ľuďmi. Ideme ďalej, máme pred sebou náročnú výzvu v Námestove. Potom príde napríklad Snina či Vranov, takže nadchádzajúce týždne nebudú ľahké.“ 

Aktuálne sa veziete na vlne piatich víťazstiev v rade. Čomu vďačíte za takúto formu? 
„Sadlo si to. Od leta sme nepodávali zlé výkony, neprišlo k žiadnej vyslovene radikálnej zmene. Jemne sa obmenil systém hry, pričom ten aktuálny nám vyhovuje. Od začiatku sme súdržní, čo sa konečne začína odzrkadľovať na ihrisku. Vedeli sme, že to prísť musí a dobehlo nás to asi v najvhodnejší možný čas. Od zimnej prestávky sme inkasovali len štyrikrát, aj to o niečom svedčí.“

Výsledky musia vplývať aj na náladu v kabíne...
„Samozrejme! Každý je vysmiaty, tréningy sa nesú v pozitívnom duchu. Všetko ide ľahko, zrazu nám vychádzajú aj zložité veci. Pravdepodobne bolo potrebné akýmkoľvek spôsobom zvládnuť úvodné duely jari a následne sa šťastena priklonila na našu stranu.“ 

Výmena prebehla po jeseni v pozícii šéfa lavičky. Ako vás ovplyvnil príchod Štefana Mihalíka? 
„Nenazval by som to nejakou veľkou zmenou, pretože aj pod trénerom Mičkom sme chceli hrať futbal. Prezentujeme sa trochu odlišným štýlom. Prispôsobil ho tomu, čo nám sedí a výsledky sú toho jasným dôkazom. Hoci samotná hra niekedy nie je z pohľadu diváka najkrajšia, plní to účel. Pán Mihalík je perfektný, veľmi ľudský, neustále s nami komunikuje. Podobne to však bolo aj u predchádzajúcich trénerov.“ 

Po prvej polovici sezóny patrilo Popradu až 11. miesto, rázom ste sa vyšvihli na 6. priečku. Prišlo v zime k stanoveniu nového cieľa?
„Po jeseni asi nikto nečakal, že to bude takto. Prioritou bolo získať nejaké body a zabezpečiť si pokojnú jar, nech nemusíme do posledného kola bojovať o záchranu. To už sa nám viac-menej podarilo. Najviac sa teraz tešíme na domáce zápasy, v máji nás čakajú štyri. Budeme radi, ak na štadión zavíta čo najviac ľudí a s ich podporou budeme pokračovať v nastavenej latke. S najhoršieho sme von, prišiel čas užívať si futbal.“ 

Vy ste už druhý rok po sebe kapitánom tímu. Udomácnili ste sa v tejto pozícii? 

„Určení sme traja. Okrem mňa ešte Lukáš Janigloš a Marián Ferenc. Točí sa to podľa toho, kto je k dispozícii, respektíve figuruje v základnej zostave. Nerobil by som žiadne veľké rozdiely. Všetci sme skúsení, navzájom sa ťaháme. Páska na ruke je len bonusom, neprikladám jej žiadnu špeciálnu váhu.“ 

Na záver nesmie chýbať tradičná otázka. Čomu sa venujete popri futbalovom živote?

„So spomínanými kapitánmi sme spolu pôsobili v Liptovskom Hrádku. Po návrate do Popradu mi pomohli vybaviť si robotu v Tatravagónke. Konkrétne ja vyrábam vagóny. Vedúci mi dokážu vyjsť v ústrety, keďže navštevujú duely, registrujú všetko okolo. Fyzicky ide o dosť náročnú prácu. Zatiaľ to však zvládam skĺbiť dokopy bez problémov. Hrám doma, rodina je zakaždým na tribúne. Našiel som spojenie skvelých ľudí a ešte jednej osoby.“