TIPOS III. LIGA – Prvenstvo nebolo plánom. V Seredi ho oslávili s emóciami a pokorou

SEREĎ (SFZ) – Pred troma rokmi ešte Sereď kráčala po prvoligových trávnikoch, no odvtedy prešla výraznou premenou. Namiesto bojov so špičkou nasledovala etapa obnovy. Klub sa však zomkol a napokon vyšvihol na vrchol súťaže. Prvenstvo v TIPOS III. lige mu prinieslo nielen triumf, ale aj šancu vrátiť sa na vyššiu úroveň a opäť otvoriť novú kapitolu svojho futbalového príbehu.

Pred štartom súťažného kolotoča si pritom v Seredi nekládli žiadne vysoké ambície. „Na začiatku sezóny sa zostavil nový káder a nikto nečakal, že budeme útočiť na prvé miesto. Po polovici ročníka sa však ukázalo, že by sme tam naozaj mohli skončiť. Každý spravil maximum. Som hrdý, že som súčasťou takéhoto tímu,“ s dávkou hrdosti vraví brankár Peter Znamenák. 

Zverenci hlavného trénera Richarda Slezáka položili základ úspechu v domácom prostredí. Pred očami vlastných fanúšikov sa predstavili šestnásťkrát a nepoznali premožiteľa. „Pocity sú neskutočné. S odstupom pár dní si to človek začína uvedomovať ešte viac. Je to radosť, hrdosť, ale aj vďačnosť. Bola to dlhá sezóna, veľa sme tomu obetovali a o to viac si to vážime,“ konštatuje útočník Marek Michalička. 

Rebríček bol zamotaný až do záverečného kola. Partia okolo kapitána Tomáša Vantrubu mala všetko vo vlastných rukách a rozhodujúci krok zvládla s prehľadom. „Cesta z posledného zápasu bola veľmi dlhá, ale zároveň emotívna. Už v autobuse sme spustili oslavy, nálada bola fantastická. Pokračovalo to aj po príchode a musím povedať, že na tieto momenty budem ešte dlho spomínať. Berieme to ako odmenu za ostatné mesiace,“ hovorí ďalej Michalička. 

Za spoločným úspechom stáli aj individuálne výkony

Peter Znamenák sa vo veku 20 rokov radil medzi najmladších brankárov naprieč celou súťažou. Vynechal však iba jediný duel a zaujal pozíciu jasnej jednotky. „Bola to moja najlepšia sezóna, nič podobné som ešte nezažil. Od kolektívu až po kvalitu na ihrisku, všetko bolo výborné. Sústredil som sa len na jeden cieľ, nech sa umiestnime čo najlepšie. Nabral som veľa skúsenosti, za čo som rád a teším sa, čo príde ďalej,“ spokojne vraví perspektívny gólman. 

Na opačnej strane trávnika zasa úradoval Marek Michalička. Tomu vyšla najmä druhá polovica ročníka, počas ktorej zaznamenal väčšinu zo svojich dvanástich presných zásahov. „Na jeseň to nebolo úplne ono, necítil som sa ideálne a ani výkone neboli také, aké som si predstavoval. Cez zimnú prípravu som však zabral, nakoniec sa to vyplatilo. Prišla jarná forma a začalo mi to tam padať. Teší ma, že som mohol mužstvu pomôcť a zároveň sa osobne posunúť vpred,“ hodnotí druhý najlepší strelec Serede.

Hovorí sa, že legionári by mali byť rozdielový. Presne to spĺňal Chidiebere Madubuegwu. „Ročník bol naozaj náročný. Takéto výsledky si vyžadovali veľa tvrdej práce, ako v oblasti sociálneho zabezpečenia, tak aj v iných veciach. Hral som všetkých 32 zápasov, stále kompletnú minutáž, čiže nešlo o nič jednoduché,“ priznáva stredný obranca, ktorý nevynechal jedinú sekundu. 

V osobe Nigérijčana mal realizačný tím potrebnú oporu defenzívnych radov. „Len drina ma udržala v správnom nastavení, to je to, čo poznám celý život. Úprimne povedané, nie som úplne spokojný, pretože verím, že mám potenciál a kvality na to, aby som sa dostal do najvyššej súťaže. Dúfam, že sa mi naskytne správna príležitosť,“ praje si Madubuegwu.