TIPOS III. LIGA – Strojca úspechu Slávie bol na hrane konca kariéry. Takýto scenár som nečakal, priznáva Pangrác

KOŠICE (SFZ) – Pred pár rokmi premýšľal, že s futbalom skončí. Chýbala mu motivácia, výsledky neprichádzali a zápasy už nemali ten správny náboj. Dnes je všetko inak. Slávia TU Košice dosiahla najväčší úspech v klubovej histórii a suverénne ovládla TIPOS III. ligu východ. Ľubomír Pangrác patril ako najlepší brankár súťaže k hlavným ťahúňom na ceste za prvenstvom. Z ročníka, ktorý mohol byť len ďalším v rade, sa stal príbeh, na ktorý sa nezabúda. 

Ľubo, predovšetkým gratulácia k víťazstvu v súťaži. Aké vo vás aktuálne prevládajú pocity?
„Ďakujem. Samozrejme, pozitívne. Tréningy sa nesú v pokojnej a uvoľnenej atmosfére. Všetci od vedenia až po hráčov sú šťastní. Cesta z Rimavskej Soboty bola dlhá, a zrejme dlhá bude aj sobota, keď nám odovzdajú trofej. Aj keď teoreticky už nejde o nič, chceme ešte vyhrať domáci zápas, aby sme si zachovali stopercentnú bilanciu.“

Do Rimavskej Soboty ste cestovali s tým, že pokiaľ sa vám podarí zvíťaziť, už vás nikto nemôže predbehnúť. Prevládala v súvislosti s tým vyššia nervozita ako obvykle? 
„Ale nie. Uvedomovali sme si, že stále máme ďalšie dva mečbaly. V podstate sme nemali čo stratiť. Rimavská Sobota je na jar silná a najmä doma dáva veľa gólov. Šli sme do toho rovnako ako do každého iného duelu. Na mužstve nebolo cítiť nervozitu, možno aj preto to vyšlo. Vďaka tomu máme o dva týždne viac pokoja.“

Hlavné oslavy prebehnú až po oficiálnom konci sezóny alebo máte niečo naplánované aj na sobotu, keď si prevezmete trofej? 
„Podľa mojich informácií už teraz. Neskôr neviem o ničom, no možno sa pre nás zorganizuje nejaké prekvapenie (smiech).“

S blížiacim sa koncom ročníka ste už v kabíne sledovali tabuľku o čosi výraznejšie? 
„To už sa ani nedalo nesledovať, keďže na každom kroku sme čelili otázke, či naozaj ideme postúpiť. Odpoveď nepoznám. Na začiatku sezóny sme si ako cieľ nestanovili postup. Chceli sme predvádzať kvalitný futbal a vyhrávať každé stretnutie. Do bodky sa nám to splniť nepodarilo, ale nemôžeme byť nespokojní. Niekde v podvedomí neustále pracujete s tým, že ste na prvom mieste. Predovšetkým vonku sa súperi chcú na lídra vytiahnuť. Nepripúšťali sme si však tlak, nakoľko ambíciou nebolo prejsť pre prvenstvo aj cez mŕtvoly.“ 

Zo strany vedenia klubu zatiaľ neprichádza k žiadnym náznakom týkajúcim sa témy postupu?
„Celý čas som odpovedal, že chceme vyhrať ligu a uvidí sa. Teraz spravím zmenu. Ligu sme vyhrali a uvidíme, čo bude ďalej. Neviem, ako presne fungujú výnimky, no rozmermi disponujeme malým ihriskom. Hoci máme skvelé podmienky, aj štruktúrou musí byť klub na ešte profesionálnejšej úrovni. Už sa skloňovalo áno i nie. Definitívne stanovisko zatiaľ nemáme. Možno sa to dozvieme práve cez víkend, keď príde kompletné vedenie.“

Vy ste služobne najstarším hráčom klubu. Môžeme povedať, že tento úspech je ďalším dôkazom, že ste sa pár rokov dozadu rozhodli správne?
„Jednoznačne. Bol som na hrane konca s futbalom. Viac-menej som si už aj povedal, že končím, ale známy z piatej ligy bol neodbytný a neustále ma kontaktoval, aby som tomu ešte dal šancu. Napokon som sa prišiel ukázať na tréning a porozprával sa s kvestorom Technickej univerzity, ktorý mi predostrel víziu. Dnes je z toho sedem rokov a teoreticky postup do druhej najvyššej súťaže. Takýto scenár som rozhodne nečakal.“ 

Prečo ste uvažovali o konci kariéry?
„V dvoch prípadoch som stratil motiváciu. Po prvý raz okolo veku 21 rokov. Bol som netrpezlivý a myslel si, že keď opustím dorast, okamžite môžem hrať medzi elitou. Po krátkej pauze som sa vrátil do nižších súťaží. Z piatej ligy sme postúpili do štvrtej, no počas zimy sa rozpadlo celé mužstvo. Bol som otrávený z toho opäť meniť prostredie. Vtedy som si druhýkrát povedal, že to nemá význam. Napriek tomu som sa nejako nechal zlomiť, veď bývam asi desať minút chôdze od štadióna Slávie, takže na tréningy môžem chodiť v šľapkách (smiech).“

Teraz je pravdepodobne motivácia posledným problémom...
„Určite. Za ten čas však pribudol vek a aj zdravotné komplikácie. Mám 35 rokov, každý posun na vyššiu úroveň si žiada viac tréningov a cestovania. Trápia ma problémy s chrbticou, každoročne ma minimálne raz sekne. Výnimkou nebola ani táto sezóna. Prišlo to pred prvým kolo po zimnej príprave. Teraz teda motivácia a chuť nechýba, ale sú tu iné prekážky.“ 

S 20 obdržanými gólmi patrí Slávii status najpevnejšej defenzívy. Vy zasa máte na konte najviac čistých kont. Panuje teda z individuálneho pohľadu s ročníkom spokojnosť?
„Asi nikdy som neinkasoval iba 14-krát. V dobrom kolektíve vyniknú aj jednotlivci. Ide síce o klišé, ale veľmi pravdivé. Do tímu pribudli ešte asi dva dieliky skladačky a už sa to úplne vyšperkovalo. Prišiel Michal Jonec a obrana zrazu skamenela. Všetko je vizitkou celého mužstva, ale som rád, že som k tomu dopomohol svojimi výkonmi. “

Keď trošku odbočíme od Košíc, vy ste rodákom z Bardejova, ktorý práve bojuje o záchranu v tretej najvyššej súťaži. Nemrzí vás to trochu? 
„Mrzí. Bardejov som opustil už ako 17-ročný, aby som sa presunul do košického dorastu. Chlapcov preto osobne nepoznám, maximálne trénerov, stále však dianie okolo klubu sledujem. Keď som začínal, v meste sa hrala najvyššia súťaž. Pokiaľ teraz majú padnúť do štvrtej ligy a hrať s dedinami z okresu, je to hanba. Nemám presné detaily, ako tam veci fungujú, no pre mňa ako odchovanca je to smutné. Zhodou okolností hráme najbližšie práve proti nim. My budeme oslavovať, oni teoreticky môžu definitívne prísť o šancu na záchranu...“