TIPOS III. Liga – Zmena ambícií lusknutím prstov. V Lehote zaznelo slovo postup, Pipíška sa tomu nebraní

BRATISLAVA (SFZ) – Keď sa pred štartom prebiehajúceho kolotoča TIPOS III. ligy hovorilo o adeptoch na postup, Lehotu pod Vtáčnikom medzi nich nepasoval nikto. Dokonca ani samotní futbalisti Baníka. Zimnú prestávku však prekvapivo strávia na tróne s pozoruhodnou vizitkou obsahujúcou iba jedinú prehru. Rétorika sa preto ako lusknutím prstov mení. Dobre si to uvedomuje aj Tomáš Pipíška, jeden z ťahúňov mužstva a s deviatimi čistými kontami najlepší brankár západnej časti súťaže.

Tomáš, najskôr veľká gratulácia k ovládnutiu jesene. Bolo víťazstvo v tejto časti sezóny ambíciou stanovenou cez leto? 
„Vôbec. Keby nám vtedy niekto povedal, že budeme prví, rozhodne by sme mu neverili. Absolútne sme do toho nešli s vidinou umiestnenia sa medzi najlepšími tímami. Chceli sme sa pohybovať v pokojnom strede tabuľky. Napokon to vyšlo takto.“ 

Keď sa spätne obzrieme za minulým ročníkom, tam ste skončili na desiatom mieste. K nejakej obrovskej obmene kádra však nedošlo. Čím to je, že teraz je to o niečom úplne inom? 
„Viac-menej sme ostali pokope, odišiel iba Andrej Turančík, prišli štyri posily. Tvoríme ešte lepšiu partiu. Keď je rovnaký kolektív dlho spolu, časom sa to začne odzrkadľovať.“ 

Nebyť prehry hneď v úvodnom kole, jeseň by ste zakončili so statusom neporaziteľnosti. Mrzí teda s odstupom času tá jedna porážka? 
„Ani nie, pretože vyhrať sme si nezaslúžili. Odohrali sme hneď na úvod súťaže naozaj zlý zápas. Uvedomili sme si, že pokiaľ to takto pôjde ďalej, skončíme katastrofálne. Takúto facku sme potrebovali, prehru s Račou sme vzali ako ponaučenie. Zomkli sme sa, začali držať spolu a nenechali sa zlomiť. Ak nerátame pohárový duel s Trenčínom, následne sme už premožiteľa nenašli.“ 

Prakticky až do úplného konca nebolo isté, kto napokon bude zimovať na čele tabuľky. Z tohto hľadiska sa motivácia hľadala jednoduchšie? 
„Určite. Dôležité bolo víťazstvo v šesťbodovom stretnutí proti Seredi, s ktorou sme sa bili o prvenstvo. Zvládli sme však viacero náročných zápasov, napríklad v Podkoniciach. Zlaté tri body sme brali tiež z Beluše. Na druhej strane nás mrzí remíza domáca remíza s Interom, inkasovali sme v tretej minúte nadstavenia. Ale takto je to dobré, sme spokojní. Oddýchneme si, zodpovedne sa pripravíme a na jar zabojujeme o čo najlepší výsledok.“ 

Keď si to rozoberieme trochu štatisticky, len v jednom zápase ste inkasovali viac ako gól. Vám osobne sa deväťkrát podarilo udržať čisté konto. Môžeme teda povedať, že defenzíva bola najsilnejšou zbraňou Baníka?
„Rozhodne! Vzadu máme príkladné opory, Štrbák a Oršula sú zohratí, ako najstarší hráči prinášajú obrovské skúsenosti. Je radosť mať pred sebou takýchto obrancov. Z krajov ich dopĺňajú Pavelka a Alabi, nesmiem opomenúť ani ich.“

Vynikajúcou formou na opačnej strane ihriska zasa disponoval Filip Škrteľ, autor dvanástich presných zásahov. Ide to jednoduchšie, keď je v tíme takýto strelec? 
„Áno, je to síce mladý chlapec, no má toho za sebou pomerne dosť. Prišiel k nám preto, aby strieľal góly. On si vie nájsť miesto a aj zakončiť, lopta ho má rada. Nerobí mu problém premieňať šance, čo veľa iných útočníkov nedokáže.“

Otázka, ktorá jednoducho v takomto rozhovore teraz padnúť musí – ako sa Lehota stavia k téme prípadného postupu?
„Občas nevieme, čo odpovedať, pretože sme si žiadne veľké ciele nedávali (smiech). Ale nebudem klamať... Po poslednom zápase za nami do šatne prišiel majiteľ klubu a povedal, že na jar sa ide postúpiť. Musíme si teda zvykať na prudkú zmenu ambícií. Ja sa vôbec nebránim tomu, vyskúšať si MONACObet ligu. Pokiaľ by sme dokázali postúpiť a naskytli sa možnosti, nikto by nepovedal nie. Rozhodujúce slovo však má vedenie.“ 

Prejdime teraz k vám. Ide o vašu piatu sezónu vo farbách Lehoty. Keď sa na to pozrieme s dávkou nadhľadu, dokážete si ešte predstaviť, že by ste chytali niekde inde?
„Mám 33 rokov, čo možno na brankára nie je veľa, ale mám rodinu a dve malé deti. Bývam v Prievidzi, ktorá je od Lehoty vzdialená približne pätnásť kilometrov. Som veľmi vďačný za príležitosť hrať takto nablízku. Vlani som mal ponuku z Dolného Kubína, zachraňovali sa v druhej najvyššej súťaži. Odmietol som to. Cestovať celé dni na tréningy takmer cez polovicu Slovenska už nie je nič pre mňa.“

Dlhodobo reprezentujete Západoslovenský futbalový zväz. Tento rok ste absolvovali kvalifikáciu na ME. Ako by ste zhodnotili počínanie mužstva v Srbsku?
„Až na posledný duel veľmi pozitívne. Bola to ďalšia výborná skúsenosť. Mali sme profesionálne podmienky po všetkých stránkach – od regenerácie cez ubytovanie až po tréningy. Neustále sme boli všetci pokope, od rána do večera. Prvé dva zápasy sme zvládli, v tom poslednom proti domácim šlo o všetko. Nakoniec sme prehrali 2:0. Pred dvoma rokmi som bol na kvalifikácii v Rige, aj tam sme obsadili druhú priečku. Verím tomu, že do tretice sa nám už podarí vybojovať si miestenku na šampionát.“ 

Paradoxom je, že toto podujatie sa koná uprostred sezóny. Výber tvorili prevažne hráči z TIPOS III. ligy, takže z protihráčov boli rázom kolegovia...
„Je to proste super, pretože sa vďaka týmto zrazom s chalanmi navzájom spoznáme a vo vzájomných stretnutiach potom máme možnosť spolu podebatovať. Na ihrisku nepriatelia, po poslednom hvizde kamaráti.“ 

Vy ste v minulosti pôsobili aj za hranicami. Vyskúšali ste si futbal v Nemecku. Čo vám dala táto kariérna etapa a ako na ňu s odstupom rokov spomínate?
„Bolo to veľmi pekné obdobie. Strávil som päť rokov v klube Bremervörder SC, pôsobia v tamojšej piatej lige. Raz sme postúpili, potom sa vypadlo. Hoci to bola nižšia súťaž, Nemci disponujú fantastickými podmienkami vo všetkých oblastiach. Vôbec neľutujem obdobie, ktoré som tam spolu s rodinou strávil. V roku 2017 ma dokonca vyhlásili za Futbalistu roka, čiže sú to naozaj krásne spomienky plné úspechov.“ 

 S úplným pokojom môžeme povedať, že o skúsenosti vo vašom prípade núdza nie je. Aktuálne je druhým brankárom Denis Bobok, ktorý má 21 rokov. Ste preňho a celkovo mladších spoluhráčov akýmsi mentorom? 
„Dá sa povedať. Klobúk dole pre ním, akým spôsobom pristupuje k tréningovým jednotkám. Ide všetkým príkladom napriek tomu, že má odchytaných málo minút. Aj keď nehráva, je veľkým prínosom pre mužstvo, žije s ním. Prišiel z akadémie Žiliny, kde pôsobil od žiakov až po starší dorast, potom sa pridal k nám.“

Aby sme fanúšikov nechali trochu nahliadnuť aj do vášho súkromného života, vedeli by ste prezradiť, čomu sa venujete popri futbalovej kariére?
„Som kuriér. Momentálne sedím v aute, už mám porozvážané (smiech). Od rána do poobedia sa vozím v aute. Tomuto zamestnaniu sa venujem od januára. Predtým som pracoval u majiteľa klubu, pána Boboka. Bolo to omnoho náročnejšie, pretože sme chodili po strechách a v letných horúčavách to nie je nič príjemné. O to viac, keď po službe nasleduje tréning. Na únave sa to dosť podpísalo.“