Začali debaklom, zimovať môžu na čele. Ďanovského teší progres rezervy Trenčína

TRENČÍN (SFZ) – Ako kométa vletelo béčko AS Trenčín do TIPOS III. ligy. Rezervný tím, ktorý vznikol len pred touto sezónou a je postavený najmä na talentovaných mladíkoch, rýchlo ukazuje obrovský potenciál. Pod vedením hlavného trénera Mareka Ďanovského sa z neho stal výborne fungujúci a herne sebavedomý kolektív, ktorý pôsobí ako dobre naolejovaný stroj. Výkony naznačujú, že pod Hradom Matúša Čáka rastie generácia futbalistov, o ktorej budeme v najbližších rokoch ešte veľa počuť.

Pán tréner, máte pred sebou posledné kolo jesennej časti, v ktorom môžete potvrdiť prvé miesto tabuľky. Plán je teda jasný?

„Keď už sme takto blízko, určite by sme radi zimovali na čele. Bola by to pekná reklama pre našich mladých hráčov a slovenský mládežnícky futbal celkovo.“

Ako ste vo všeobecnosti spokojný s doterajším vývojom sezóny?

„Najviac nás teší posun mužstva. V prvom kole sme prehrali 0:5 proti Galante, no s postupným rozvojom mladíkov na seniorskej úrovni prichádzal progres. Hráči, ktorí boli na začiatku iba súčasťou výberu do 19 rokov alebo béčka, sú dnes v A-tíme. Z tohto hľadiska to vnímame veľmi pozitívne.“

Máte najlepší útok súťaže, jednu z najlepších defenzív. Čakali ste, že váš mladý káder bude takto dominantný?

„O ofenzívnej kvalite sme vedeli, preto sme sa chceli prezentovať otvoreným útočným futbalom a patriť k užšej špičke v počte strelených gólov. Pri obrane je to nadplán. Ak odrátame spomínanú vysokú prehru z otváracieho zápasu ročníka, sme na úplne inom čísle. Postupom času sme rástli a posledné kolá už priniesli aj viacero čistých kont. Mladíci si zvykli na osobné súboje omnoho rýchlejšie ako sme očakávali, vďaka čomu sa defenzíva zastabilizovala.“

Je podľa vášho názoru práve vznik B-mužstiev ideálnou príležitosťou pre mladíkov, ako zbierať cenné skúsenosti na seniorskej úrovni?

„Sme veľmi radi, že od Slovenského futbalového zväzu prišla príležitosť nastúpiť rovno do tretej najvyššej súťaže. Vo viacerých tímoch pôsobia bývalí ligisti, ktorí pozbierali mnoho skúseností. Takúto konkurenciu nedokážeme žiadnym iným spôsobom nahradiť. Hráči prichádzajú do kontaktu s mužským levelom podstatne skôr. Aktuálne sa ešte celkový prínos úplne nedá zhodnotiť, ale veríme, že ďalšie roky ukážu, aké benefity to pre všetky strany má.“

Vzhľadom na výkony z prvej polovice sezóny by bolo hriechom sa neopýtať, či je prípadný postup ambíciou béčka Trenčína...

„Ako klub sa k tomu zatiaľ staviame neutrálne. Momentálne nepracujem s informáciou, že by sme chceli zatlačiť na postup, no prípadnej šance sa rozhodne radi chopíme. Za trénerský štáb a kabínu môžem povedať, že urobíme maximum preto, aby sme sa čo najdlhšie udržali na pozíciách, kde sa aktuálne nachádzame.“

Viem, že tréneri nemajú radi, keď sa vypichujú konkrétne mená, ale nedá mi nespomenúť Fedora Kasanu, ktorý má stále len 17 rokov, no už teraz patrí k najlepším kanonierom súťaže. Aký veľký je jeho prínos pre mužstvo?

„Už je lepšie sa opýtať, aký jeho prínos bol, pretože posledné štyri zápasy odohral za A-tím. Ako 17-ročný hral proti Trnave, v pohári strelil svoj prvý gól Malženiciam. Okrem toho dostal príležitosť proti Skalici a Komárnu. Toto vnímame ako najväčší prínos – nie len z pohľadu B-mužstva, ale predovšetkým samotného hráča. Súperi od nás spočiatku pravdepodobne očakávali menej takticky vyspelé výkony, postupne sa však aj práve na Fedora pripravovali čoraz detailnejšie. Je to fantastická reklama pre neho i celú akadémiu Trenčína.“

Ako prebieha komunikácia s realizačným tímom A-mužstva a zároveň staršieho dorastu?

„Ja komunikujem najmä s manažérom B-tímu Ľubomírom Taldom a asistentom áčka Petrom Kleščíkom. Sme v neustálom kontakte, koncom pracovného týždňa vždy rozoberáme nadchádzajúci plán a predpokladané zostavy, aby každý vedel, s akými hráčmi môže rátať. Je to taká komplikovaná mravenčia robota.“

Keďže futbalisti vypomáhajú na viacerých frontoch, dbáte nejako aj na to, aby neboli až príliš vyťažovaný?

„Pokiaľ niekto nastúpi za A-tím na viac ako 30 minút, vtedy vôbec neriešime jeho presun. Keď k tomu pripočítame aj rozcvičku a psychickú záťaž, je toho naozaj dosť. Ak sa táto hranica nepresiahne, je to na zvážení hlavného trénera. Pri výbere do 19 rokov je to veľmi podobné. Počas sezóny sa nám stalo asi iba dvakrát, že sme toto pravidlo porušili. Vtedy sme si však počtovo nevedeli nijako inak pomôcť. Snažíme sa tomu vyhýbať, pretože nechceme nikomu zdravotne uškodiť.“

Keď prejdeme k vám osobne, donedávna ste pôsobili pri mládeži Trenčína. Potešila vás možnosť chopiť sa rezervy?  

„Beriem to ako ocenenie mojej práce. Postupnými krokmi som prešiel od kategórie U13 až k U19. Je pre mňa veľmi prospešné poznať proces od mladších žiakov po starší dorast. Aktuálne mám príležitosť zbierať prvé skúsenosti medzi mužmi a dobre si uvedomujem, že komunikácia s jednotlivými vekovými skupinami je diametrálne odlišná. Inak je nutné rozprávať sa s 15-ročným chlapcom, inak zasa s niekým, kto príde sklamaný, že nenastúpil za A-tím a potrebujeme ho po psychickej stránke dostať na úroveň, aby bol platným pre kolektív.“

Minulý rok ste si prevzali Grassroots ocenenie pre najlepšieho trénera výberov do 19 rokov. Môžeme povedať, že práca s mládežou je to, čo vás napĺňa a v čom vidíte svoju budúcnosť?

„Pokiaľ všetko pôjde podľa plánu, v decembri môžem získať UEFA PRO licenciu, ktorá je viac orientovaná na profesionálny futbal. Asi aj to navráva, že sa nebránim tomu prejsť do mužskej kategórie. Teraz som v akomsi medzistupni medzi mládežou a seniormi. Hráči sa počas kariér kreujú a podobne je to teraz u mňa. Pri rezerve zisťujem, o koľko je podstatnejšia spolupráca v rámci realizačného tímu. V mládeži som sa častokrát musel spoľahnúť sám na seba, tu je zasa nutné rozložiť povinnosti medzi viacerých ľudí. Plánovanie, koučovanie i ďalšie úlohy viem preniesť na svojho asistenta Vratislava Mojžiša, ktorý je rovnako dôležitý. Niekedy iba s nadhľadom sledujem tréningový proces. To, kde sa teraz nachádzame, je tiež zásluhou jeho i celého realizačného tímu.“