Futbal už nie je na prvom mieste, usmieva sa Kupčík. S Podkonicami mieri na vrchné pozície

PODKONICE (SFZ) – Medzi slovenskou elitou naskočil do viac ako sto vystúpení. Dlhé roky bol oporou zadných radov Banskej Bystrice či Podbrezovej. Pred uplynulým ročníkom sa však Ľuboš Kupčík rozhodol definitívne opustiť profesionálne trávniky a útočisko našiel v Podkoniciach. Ostrieľaný stopér sa už v týchto dňoch nevenuje výhradne iba futbalu, napriek tomu stále patrí k najväčším osobnostiam TIPOS III. ligy.

Ľuboš, minulý rok ste sa z Pohronia presunuli do Podkoníc. Nelákalo vás pokračovanie na vyššej úrovni?

„Už vopred som bol rozhodnutý, že ukončím profesionálnu kariéru. Jednoducho som to tak cítil. Potreboval som veľmi veľa času na regeneráciu, haprovalo mi zdravie a dennodenné tréningové zaťaženie prestávalo byť pre mňa. Odohral som zopár zápasov, potom prišlo nejaké menšie zranenie, väčšinou svalového charakteru. Takto sa to opakovalo dookola. Chcel som pokračovať vo futbale, ideálne nie v úplne nízkej súťaži. Podkonice sa ukázali ako najlepšia voľba. Bývam v Banskej Bystrici a mám to na skok.“

V tretej najvyššej súťaži vám však zdravie slúži veľmi slušne.

„Áno. V klube to mám dohodnuté tak, že tréningy si môžem korigovať podľa seba. Snažím sa čo najviac počúvať vlastné telo. Pokiaľ je na to čas, niekedy si idem radšej zabehať alebo zvolím trochu iné pohybové aktivity. Viem si to sám načasovať, vďaka čomu sa cítim po fyzickej stránke výborne a v samotných zápasoch naozaj sviežo. Je to pre mňa ideálny scenár.“

Podkoniciam podobne ako vlani vyšiel vstup do sezóny. Prevláda s doterajším priebehom ročníka spokojnosť?

„Začiatok bol výborný, až nad očakávania. Neskôr na nás doľahla akási kríza, zranili sa viacerí kľúčoví hráči. Na niekoľko duelov vypadol napríklad Matúš Turňa, ktorý je pre nás veľkou oporou. Snažili sme sa, no nešlo to po hernej ani výsledkovej stránke, inkasovali sme takmer z každej situácie. Padla na nás menšia deka, potrebovali sme sa z toho dostať. Našťastie, v posledných dvoch stretnutiach sa to podarilo."

Práve Matúš Turňa bol v minulej sezóne kapitánom, teraz ste ním vy. Prečo prišlo k tejto zmene?

„Hoci nie som súčasťou klubu najdlhšie, po zranení Matúša sa tréner rozhodol poveriť touto funkciou mňa. Každopádne, nič sa nemení. Čakáme len, kým sa uzdraví a pásku mu opäť s radosťou odovzdám.“

Kam ste si v Podkoniciach stanovili ambície pre aktuálny ročník?

„V minulej sezóne nám to celkom šlo, takže bolo by alibistické povedať, že cieľom je byť niekde uprostred. Určite sa chceme nachádzať na vrchných priečkach. Vieme, kde sú naše možnosti a myslím si, že mužstvo na to máme pripravené.“ 

Nedávno ste v rámci pohára privítali Podbrezovú. Aké to bolo zahrať si proti bývalému klubu?

„Oživilo to vo mne nejaké spomienky. Z hráčskeho kádra tam už nezostal nikto z mojich bývalých spoluhráčov, ale na zápas sa prišlo pozrieť aj viacero ľudí z vedenia klubu. Prehodili sme niekoľko slov. Boli to veľmi príjemné stretnutia.“

Keď už sme pri minulosti, veľkú časť kariéry ste strávili v Banskej Bystrici. Sledujete aspoň jedným okom aktuálne počínanie si lídra druhej najvyššej súťaže?

„Dukla je stále mojou srdcovou záležitosťou. Na samotné duely sa pozerať nechodievam, pretože mi popri všetkých povinnostiach nezostáva dostatok času, ale výsledky pravidelne sledujem. Veľmi im prajem, aby sa dostali späť medzi slovenskú elitu. A myslím si, že sa im to aj podarí.“

Popri futbale pracujete, k tomu sa venujete rodine. Nemávate občas problém skĺbiť všetko dokopy?

„Nebudem klamať, je to dosť náročné. Celý život som sa venoval len športu. Prišiel som po tréningu domov a v podstate mal čas na všetko. Teraz sa vrátim z práce unavený, cez víkendy sú na programe zápasy a do všetkého chcem venovať čas rodine. Spočiatku to bolo ťažké, no teraz mám pocit, že to ide akosi samo. Vždy treba brať ohľad na to, že futbal už nie je na prvom mieste (úsmev).“