TIPOS III. LIGA – Prezidentovi takmer privodili infarkt. Tréner bol relatívne pokojný, žartuje šaliansky matador Kochan

ŠAĽA (SFZ) – Fanúšikovia milujú zápasy, kde padajú góly. Tribúny v Šali na atraktívne ofenzívne predstavenie dlho čakať nemuseli. V prvom kole nového ročníka TIPOS III. ligy im najskôr príliš do úsmevu nebolo, no futbalisti Dusla po zmene strán preradili na vyšší rýchlostný stupeň a dramatickú bitku dotiahli do zdarného konca. Za víťazstvom 4:3 nad Sencom sa ohliadol Matúš Kochan, služobne najstarší hráč klubu. 

Matúš, sezónu ste otvorili poriadne bláznivým súbojom proti Sencu. Ako ho s krátkym odstupom času hodnotíte?

„Do zápasu sme nevstúpili vôbec dobre, prakticky hneď po našej rozohrávke mal súper veľkú šancu. Počas prvého polčasu sme pôsobili nedôrazne, najmä v defenzíve. Oni sa poľahky dostávali do príležitostí, hrali jednoducho, okamžite dlhými loptami nachádzali vrchných hráčov. Zo začiatku nám to robilo problémy, pri absencii dvoch stopérov sme nastúpili s trochu improvizovanou obranou. Napriek nepriaznivému vývoju sme verili, že sa s tým niečo dá spraviť. Po zmene strán sa náš prejav zlepšil. Nie je jednoduché otáčať zo stavu 1:3, navyše proti Sencu, ktorý má svoju kvalitu. O to radšej sme, že to vyšlo.“ 

Cez prestávku zazneli v kabíne aj nejaké tvrdšie slová? 

„Ani nie. Aj tréner bol relatívne pokojný na to, ako prvý polčas prebiehal. Dostali sme hlúpe góly, za čo pravdepodobne mohla o čosi slabšia koncentrácia. Všetci sme však verili, že pokiaľ na nich vybehneme, obrat nie je nereálny.“ 

Hovorí sa, že fanúšikov ofenzívne prestrelky bavia, tréneri pri nich naopak trpia. Nepribudli tomu vášmu po tomto stretnutí nejaké vrásky? 

„Hlavne prezident sa nás pýtal, čo sme mu to hneď na úvod urobili, či chceme, aby dostal infarkt rovno v prvom kole (smiech). Bol to naozaj hektický zápas, ale sme šťastní, že pre nás dopadol dobre.“ 

Pri absencii Tomáša Hučka ste prebrali kapitánsku pásku. Práve lídri zohrávajú v podobných meraniach síl dôležitú rolu. Ako sa cítite v tejto pozícii? 

„Pásku som si už párkrát navliekol, ale nijako to vyslovene nevyžadujem. Nie som typ futbalistu, ktorý by hru dirigoval a organizoval. Pre ostatných sa snažím byť vzorom skôr svojím prístupom, chcením a nasadením.“ 

Po psychickej stránke je takýto triumf na začiatku súťaže potrebným povzbudením? 

„Určite áno. Prízvukovali sme si, že vstup do sezóny je veľmi dôležitý. Omnoho ľahšie sa ide do ďalších duelov s troma bodmi na konte, navyše po takomto priebehu. Teraz nás čakajú nároční súperi – ideme do Prievidze, potom k nám pricestuje Rača a postúpiť chceme taktiež v pohári.“

Šaľa obsadilo v uplynulom ročníku siedme miesto. Kde sú ambície stanovené tentoraz?

„Predchádzajúce roky sa hovorilo aj o postupe, no vedenie tento rok ciele nijako nešpecifikovalo. Určite sa chceme pohybovať na vrchných poschodiach tabuľky. Pokiaľ po jesennej časti bude šanca posunúť sa vyššie, klub preto určite spraví maximum.“

Vy ste vo farbách Dusla začali už trinástu sezónu v rade. Existuje ešte vôbec šanca, že toto mužstvo niekedy dobrovoľne opustíte? 

„Vedel som, že som tu už dlho, ale nečakal som takéto číslo. Momentálne som o odchode uvažoval, keďže mám prácu a doma dve malé deti. Je toho pomerne dosť. Pozitívom je pre mňa menej cestovania po reorganizácii súťaže. Vždy hovorím, že to bude môj posledný ročník, no trvá to už asi štyri roky (smiech) Ešte tu asi chvíľu pobudnem.“

Uzavrime to v našich rozhovoroch úplne typickou otázkou – čomu sa popri kariére venujete a aké náročné je to skĺbiť s futbalom?

„Som učiteľom na základnej škole. Ako som spomínal, mám dve deti – jedna dcéra má tri roky, druhá päť mesiacov. Snažím sa všetko robiť na sto percent, ale nie stále to ide. Vtedy z niečoho musím ubrať a aktuálne viem iba z futbalu. Aj tomu sa však snažím obetovať čo dokážem. Všetko dokopy nie je úplne jednoduché hlavne z časového hľadiska.“